Fes a odchod z Afriky

Pri návšteve mesta Fes el-Bali (1 milión obyvateľov) sa po chvíli prenesiete do doby islamského stredoveku. Kto sa raz nechá unášať davom úzkymi uličkami, uviazne v oslej dopravnej zápche, pocíti prenikavú vôňu vychádzajúcu z dielní koželuhov, stánkov predavačov korenia a z malých kuchyniek a kto si vypočuje prenikavý hluk z remeselníckych dielní, odnesie si z tohto mesta skutočne nezabudnuteľné zážitky.

Fotografie som urobil počas mojej dovolenky v Maroku v máji a júni 2000.

Zdroj komentára: Maroko. Polyglott Munich 1995.

Kráľovský palác. Fotka monumentálnej pozlátenej bronzovej brány nesmie chýbať v žiadnom turistickom sprievodcovi.

Brána je z rokov 1969 až 1971 a sú za ňou rozľahlé paláce, záhrady, prehliadkové plochy a mešita, ktoré však nie sú prístupné verejnosti.

Námestie pred palácom.

Bab Boujeloud z roku 1913 je bránou do Fesu. Z vonkajšej strany je ozdobená modrými kachličkami, z vnútornej zelenými arabeskami.

V dielni kovotepcov.

Panoráma Fesu.

Cintorín.

V hrnčiarskej dielni. "Profesor tajine", ako ho nazval majiteľ dielne, pri práci. Tajine je nádoba na prípravu tradičného marockého jedla s rovnakým názvom.

Nádobu na tajine vidno teraz v popredí. "Profesor" ju práve vyrobil a teraz ukazuje ako vie urobiť vázu.

Manufaktúrna výroba tanierov. Nakresli si svoje a podaj ďalšiemu v poradí.

Tri fázy výroby mozaikovách stolov. Najprv poukladať vypálené farebné kachličky do obruče, zaliať betónom a hotový stôl oprieť o stenu.

Hotové stoly pripravené na expedovanie. Sú naozaj krásne.

Predajnička. Že by som si kúpil takúto fontánku s vázami? Na cenu som sa pre istotu ani nepýtal.

Štvrť koželužní. Pracuje sa tu tradičnými metódami. Ešte šťastie, že fotka neprenáša ten príšerný zápach.

Vstup do školy koránu v medine.

Pohľad na medinu zo strechy manufaktúry na výrobu kobercov.

Tkanie kobercov.

Rituálnemu predvádzaniu kobercov sa dalo len ťažko odolať.

Lekáreň, drogéria, koreniny a kozmetický salón na jednom mieste. Majiteľ predvádza svoj tovar.

Majiteľ si vybral Martinu, že ju nalíči ako Berberku. Pery a obočie má už namaľované. Teraz dokončuje riasy.

Všetko má svoj koniec. Nastupujeme na trajekt v prístave Ceuta a lúčime sa s africkým kontinentom.

Bolo tu ako v rozprávke. Je to ťažké lúčenie.

Ceuta s ňou aj Afrika sa nám vzďaľuje.

Ešte jeden nostalgický pohľad na lode v nákladnom prístave.

V rokoch 710 až 713 n.l. sa Arabi dostávajú do Európy a v dobývaní im pomáhajú aj Berberi. Podľa jedného z ich náčelníkov - Tarika dostáva svoje meno aj Gibraltar (Jebel Tarik).

Gibraltarská skala teraz patrí Britom. A keďže tí si s nami zaviedli vízovú povinnosť, nemôžeme si ju pozrieť, hoci sme tak blízko.

Gibraltar si pozreli len naši českí spolucestujúci. Slováci si museli vystačiť s návštevou supermarketu Pryca v neďalekej španielskej La Linei.